Oddnes platia nové pravidlá, ktoré sa týkajú aj verejných bohoslužieb

Bratislava 16. novembra (TK KBS) Oddnes platia nové pravidlá, ktoré sa týkajú aj slávenia verejných bohoslužieb. Vyplývajú z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, s ktorou sa dá oboznámiť TU.

Kľúčová informácia sa týka obnovenej možnosti tzv. šachovnicového sedenia, ktoré sa používalo aj pri uvoľňovaní opatrení v prvej vlne. Veriaci v kostole môžu využiť lavice alebo stoličky takým spôsobom, že medzi obsadenými miestami ostane vždy jedno miesto voľné, a v každom nasledujúcom rade sa neobsadené miesto posunie o jedno do strany – tak, aby ľudia nesedeli v rade za sebou.

Upozorňujeme, že toto uvoľňujúce pravidlo má výhradnú platnosť pre sediacich a využiť sa môže polovica existujúcej kapacity kostola. Napríklad, ak je v kostole 100 miest na sedenie, bohoslužby sa môže zúčastniť 50 veriacich.

Zároveň pamätajme, že nebol zrušený zákaz zhromažďovania. Pre verejné bohoslužby máme teda konkrétne definovanú možnosť využiť polovicu miest na sedenie v chrámoch, ale nemôžeme pozývať ďalších ľudí, aby zaplnili aj miesto na státie, alebo sa zhromažďovali vo väčších počtoch pred chrámom.

Treba tiež zreteľne a jasne zdôrazniť, že stále platia všetky hygienické opatrenia: povinné sú rúška, dezinfekcia pri dverách, nepodávanie rúk, nepoužívanie otvorených nádobiek so svätenou vodou, dezinfekcia rúk kňazov pred rozdávaním svätého prijímania, rozdávanie Eucharistie do rúk – okrem prípadov objektívnej nemožnosti, dezinfekcia použitých nádob a taktiež pravidelná dezinfekcia priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov.

Kto nedodrží základné pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme!

V daných okolnostiach treba ešte seniorov, chronicky chorých a rizikové skupiny požiadať, aby návštevy bohoslužieb zvážili, prípadne pre dôchodcov zaviesť osobitnú svätú omšu v nedeľu. Stále, samozrejme, platí všeobecný dišpenz od povinnej účasti.

Biskupi kňazov veľmi povzbudzujú k pastoračnej horlivosti, aby vychádzali v ústrety a boli ľuďom k dispozícii, najmä pre vysluhovanie sviatostí, ale aj pre ďalšie naliehavosti. Treba, samozrejme, primerane dbať na hygienu a fyzické zdravie, nesmieme však zanedbať ani náležitú duchovnú starostlivosť o veriacich.

Taktiež opätovne pozývajú k modlitbe, s dôrazom na pokoj, rozvahu a trpezlivosť kňazov aj veriacich, ktorá bude vzhľadom na okolnosti veľmi potrebná.

Modlitba za Slovensko

Všemohúci Bože, Otče,
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.

Daj nám veľkú trpezlivosť pri zachovávaní vyžadovaných pravidiel a nariadení.

Pomáhaj nám, aby sme si uvedomovali, že sme chorí a ohrození
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.


Z poverenia predsedu KBS komunikoval Generálny sekretariát KBS v Bratislave

Prevzaté z: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201116022

Pápež František pri Anjel Pána: Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus

Vatikán 16. novembra (RV) „Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému,“ vyzval pápež František pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 15. novembra, ktorá sa v Cirkvi už po štvrtý raz slávila ako Svetový deň chudobných. Svätý Otec vyjadril solidaritu Filipínam zasiahnutým tajfúnom, pre Pobrežie Slonoviny vyprosoval pokoj a vnútropolitický dialóg. Vyzval aj k modlitbe za obete požiaru v nemocnici v Rumunsku.

Na Námestí sv. Petra sa na poludnie zhromaždilo niekoľko stoviek veriacich. V úvodnom príhovore z okna Apoštolského paláca sa Svätý Otec zameral na Ježišovo podobenstvo o talentoch z Matúšovej 25. kapitoly. Zdôraznil, že byť kresťanom znamená byť aktívnym a mať oči otvorené pre chudobných. „Ten chudobný, to som ja“, hovorí nám Ježiš, pripomenul pápež František:

„My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus.“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec vyslovil solidaritu Filipínam:
„Som nablízku modlitbou obyvateľstvu Filipín, ktoré trpí kalamitami a najmä povodňami, spôsobenými silným tajfúnom. Vyjadrujem svoju solidaritu zvlášť chudobným rodinám vystaveným týmto pohromám, a svoje povzbudenie tým, ktorí im prichádzajú na pomoc.“

Po Filipínach upriamil pápež František pozornosť na vnútropolitickú situáciu Pobrežia Slonoviny v rovníkovej Afrike:
„Moje myšlienky smerujú aj k Pobrežiu Slonoviny, ktoré dnes slávi Národný deň pokoja, v kontexte sociálnych a politických napätí, ktoré žiaľ vyvolali následky s početnými obeťami. Pripájam sa k modlitbe za vyprosenie od Pána daru národnej svornosti a pobádam všetkých synov a dcéry tejto drahej krajiny, aby zodpovedne spolupracovali na zmierení a pokojnom spolunažívaní. Povzbudzujem zvlášť rozličných politických aktérov k znovunastoleniu atmosféry vzájomnej dôvery a dialógu, v hľadaní spravodlivých riešení, ktoré budú chrániť a rozvíjať spoločné dobro.“

Do tretice Svätý Otec pozval k modlitieb za obete tragédie v Rumunsku:

„Požiar, ktorý včera vypukol v nemocničnom zariadení v Rumunsku, kde boli hospitalizovaní pacienti zasiahnutí koronavírusom, si vyžiadal viacero obetí. Vyjadrujem svoju blízkosť a modlím sa za nich. Modlime sa za nich.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto predposlednú nedeľu liturgického roka nám Evanjelium prezentuje známe podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25,14-30). Je súčasťou Ježišových slov o posledných časoch, ktoré bezprostredne predchádzajú Ježišovmu umučeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu.

Podobenstvo hovorí o bohatom pánovi, ktorý sa chystal odísť, a keďže mal byť dlho preč, zveril svoj majetok svojim trom sluhom: prvému zveril päť talentov, druhému dva, tretiemu jeden. Ježiš upresňuje, že talenty boli dané „každému podľa jeho schopností“ (v. 15). Takto Pán robí aj s nami: dobre nás pozná, vie, že nie sme rovnakí a nechce uprednostňovať nikoho na úkor iných, ale každému zveruje kapitál úmerne jeho schopnostiam.

Pokým bol pán preč, prví dvaja sluhovia si dali veľmi záležať, a to až tak, že zdvojnásobili sumu, ktorá im bola zverená. Nie tak ale tretí sluha, ktorý ukryl talent do jamy: aby sa vyvaroval rizikám, nechá ho v jame ukrytý pred zlodejmi, ale bez toho, aby prinášal výnos. Keď sa pán vrátil, zavolal si sluhov na vyúčtovanie. Prví dvaja predstavia dobré ovocie svojej snahy; pracovali a pán ich pochváli, odmení a pozve k účasti na jeho slávnosti, na jeho radosti.

Tretí sluha, uvedomujúc si svoje zlyhanie, sa začne ihneď ospravedlňovať a hovorí: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje“ (v. 24-25). Obraňuje svoju lenivosť tým, že obviňuje svojho pána z „tvrdosti“.
Toto zvykneme robiť aj my: častokrát sa obraňujeme tým, že obviňujeme druhých. Ale tá vina nie je ich: tá je naša, to zlyhanie je len naše. A tento sluha obviňuje druhých, obviňuje pána, aby sa ospravedlnil. Aj my robíme veľakrát to isté. Pán ho teda pokarhá: nazve ho „zlým a lenivým sluhom“ (porov. v. 26), odníme mu talent a nechá ho vyhodiť zo svojho domu.

Toto podobenstvo platí pre všetkých, no – ako vždy – obzvlášť platí pre kresťanov. Aj dnes je veľmi aktuálne: dnes, keď je Deň chudobných, keď nám kresťanom Cirkev hovorí: „Podaj ruku chudobnému. Podaj mu svoju ruku. Nie si v živote len ty sám: sú tu ľudia, ktorí ťa potrebujú. Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému.“ Všetci sme ako ľudské bytosti dostali od Boha isté „dedičstvo“, ľudské bohatstvo v najrôznejšej podobe. A ako Kristovi učeníci sme dostali aj vieru, Evanjelium, Ducha Svätého, sviatosti a mnoho iného. Tieto dary treba používať na konanie dobra, na konanie dobra v tomto živote, ako službu Bohu a bratom. A dnes ti Cirkev hovorí – hovorí nám: „Používaj to, čo ti dal Boh, a hľaď na chudobných.

Pozri koľko ich len je; aj v našich mestách, v centre nášho mesta, je ich mnoho. Konajte dobro!“
My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus. Niektorí vravia: „Ach, títo kňazi, títo biskupi, čo rozprávajú stále o chudobných… My chceme, aby nám hovorili o večnom živote!“ – Pozri, brat, sestra, chudobní sú v centre Evanjelia; je to sám Ježiš, ktorý nás učil, aby sme hovorili o chudobných, je to sám Ježiš, ktorý prišiel kvôli chudobným. Podaj svoju ruku chudobnému. Dostal si toho toľko, a ty necháš svojho brata, svoju sestru, aby zomreli od hladu?

Drahí bratia a sestry, nech si každý vo svojom srdci povie to, čo nám dnes Ježiš hovorí – opakujme si to v srdci: „Podaj svoju ruku chudobnému.“ A Ježiš nám hovorí ešte ďalšiu vec: „Vieš, ten chudobný, to som ja.“ Ježiš nám hovorí toto: „Ten chudobný, to som ja.“

Panna Mária dostala veľký dar: samotného Ježiša, ale nenechala si ho pre seba; darovala ho svetu, svojmu ľudu. Učme sa od nej podať ruku chudobným.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Prevzaté z: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201116030

18. november 2020 – 100. výročie legalizácie potratov

Drahí priatelia!

novembra uplynie 100 rokov od legalizácie potratov. Potraty legalizovali komunisti v roku 1920 v Sovietskom Rusku. Potom sa ich legalizácia rozšírila aj do iných krajín sveta. To predstavuje obrovský počet usmrtených detí a tiež zmenu spôsobu života a mentality spoločnosti, v ktorej sa potrat stal životnou normou. Môžeme všetci spoločne v súvislosti s týmto smutným jubileom niečo urobiť? Môžeme 18. novembra zorganizovať modlitbové bdenia za ochranu života nenarodených detí po celom svete? Môžeme prosiť Pána o odpustenie za toľko stratených detských životov…?
Neostáva veľa času, ale ešte je možné niečo zorganizovať: slúženie sv. omší, 24 hodinová adorácia (tam, kde je to možné), modlitba sv. ruženca alebo iné ľubovoľné varianty modlitbového bdenia. Každý môže organizovať modlitbu, ktorá zodpovedá možnostiam vašej farnosti, modlitbovej skupiny alebo vašim osobným možnostiam.

Verím, že spoločná modlitba môže zachrániť mnoho detí a zmeniť situáciu s potratmi na globálnej úrovni. Veľká vďaka. Verím, že sa nám to podarí. Nech nám Boh pomôže zjednotiť sa v modlitbe za nenarodené deti v stom jubileu tejto tragédie.

Ako vznikla myšlienka modlitbového bdenia za ochranu života nenarodených detí v sté výročie legalizácie potratov

Nech je pochválený Ježiš Kristus!

Drahí priatelia, poprosili ma, aby som krátko porozprávala o tom, ako vznikla myšlienka medzinárodného modlitbového bdenia za záchranu nenarodených detí v sté výročie legalizácie potratov.

Myslím, že to bola Panna Mária, ktorá mi pomohla pochopiť, že je to potrebné urobiť, a to skrze jedného človeka.

Ide o to, že si robím fatimské soboty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Najprv idem na sv. omšu, sv. prijímanie, a potom pokračujem v modlitbe doma. Prečo o tom hovorím? Pretože vidím, že k myšlienke tejto modlitbovej aktivite v sté výročie legalizácie potratov ma priviedla Panna Mária.

Na sv. omši v prvú sobotu v októbri v modlitbe veriacich zaznela prosba: „V sté výročie legalizácie potratov prosíme ťa o zastavenie zabíjania nenarodených detí v Rusku i v celom svete». Po sv. omši prišlo za mnou jedno dievča a začalo sa pýtať na toto výročie, kto to legalizoval a podobne. Nič o tom nevedela a bola veľmi prekvapená. Keď sa dozvedela, že to vzniklo v Sovieckom Rusku, povedala, že treba niečo robiť, treba zorganizovať nejakú modlitbu. Najviac sa ma dotkli slová: „Nerobíme pokánie“. To, že sa nekajáme bola každodenná a strašná pravda.

Začali sme rozmýšľať, akú modlitbu by sme mohli zorganizovať.

Začala som organizovať modlitbu v celom Rusku. Ale potom som pochopila, že to netreba ohraničovať len na Rusko, pretože potraty sa týkajú celého sveta. Tak som začala klopať na ľudské srdcia po celom svete, a prosila som, aby sme sa v tento tragický dátum spojili v modlitbe za nenarodené deti, aby sme poprosili Pána o pomoc v tejto všeobecnej bolesti. Bolesti, ktorá sa nedá ľudsky vyriešiť. Situácia s potratmi je natoľko ťažká, že len vytrvalá modlitba mnohých ľudí ju môže zmeniť z bodu mrazu.

Drahí priatelia, chcem sa s vami podeliť aj o svoj názor v súvislosti s fenoménom legalizácie potratov, ktorý začal pred 100 rokmi v Sovieckom Rusku. Myslím si, že je to to, o čom Panna Mária hovorila vo Fatime: «Rusko bude zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a obráti sa. Ak nie, rozšíri do sveta svoje bludy“. Pozrite, ako doslovne sa naplnili slová Panny Márie.

Legalizácia potratov je jedným z bludov Ruska, ktoré, ako povedala Panna Mária, sa rozšírilo do všetkých krajín sveta. Prečo strácam toľký čas a silu na organizáciu tejto medzinárodnej modlitbovej aktivity? Predovšetkým, vždy ma bolel žiaľ týchto detí, ktorých nepovažujú za ľudí a kruto ich zabíjajú. Tiež cítim zodpovednosť za to, že v mojej krajine pred 100 rokmi vznikla legalizácia tohto zločinu a chcem za to Boha odprosovať a urobiť aspoň malé zadosťučinenie v mene svojho národa, ktorý sa zatiaľ nekajá.

Anna, Rusko

Prevzaté z: https://svetlomariino.sk/18-november-2020-100-vyrocie-legalizacie-potratov/

Môže byť modlitba nevypočutá? Tajomstvá posledných časov od Anny Kataríny Emmerichovej

Anna Katarína Emmerichová v knihe Tajomstvá posledných časov (2016) sa o modlitbe vyjadruje ako o jednej z najväčších milostí, ktorú prejavuje milujúci Boh hriešnemu človeku. Okrem toho nám „všemohúci, nekonečne dobrotivý, pravý a verný Boh prisľúbil, že nám všetky prosby splní, ak budeme prosiť o také veci, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na dosiahnutie večnej blaženosti.“ (Emmerichová, 2016, s. 164) Proste, a dostanete, hľadajte, a nájdete. Klopte, a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a tomu, kto klope, otvoria.Keby ktoréhokoľvek z vás poprosilo vlastné dieťa o kus chleba, dali by ste mu azda kameň? A namiesto ryby by ste mu dali hada? Určite nie! Ak teda vy, ľudia tvrdého a hriešneho srdca, viete dávať svojim deťom dobré veci, tým skôr ich dá nebeský Otec tým, ktorí ho o to prosia. (M 7, 7-11) Tieto prisľúbenia z úst samotného Boha by nám mali byť nádejou aby sme my, úbohí ľudia nepoľavili ale stále sa modlili. „Pretože potom budeme od všetkých nebezpečenstiev tohto života zachránení a budeme uznaných za hodných, aby sme obstáli pred Synom človeka, keď príde aby nás súdil.“ (Emmerichová, 2016, s.165) Keby všetci kresťania zobrali vážne tieto prisľúbenia, zbožne a neustále sa modlili a utiekali sa k Bohu vo všetkých svojich potrebách, boli by všetci blažení. Väčšina ľudí sa rozptyľuje vecami pominuteľnými a zabúda sa modliť. Väčšina z nich bude preto zatratená. Najhoršou ich výčitkou bude to, ako ľahko sa mohli zachrániť ak by sa boli modlili ale teraz sú naveky odlúčení od Boha pretože sa nemodlili kým trval čas milosti.

Anna Katarína Emmerichová pokračuje v rozprávaní prerozprávaním jednej svojej vízie. Je však pravdou, že nie každá modlitba bude vypočutá pretože sa nemodlíme vždy správnym spôsobom. „Kto chce byť vypočutý musí sa modliť s pokorou, dôverou, horlivosťou, a vytrvalosťou.“ (Emmerichová, 2016, s. 165) Okrem toho je potrebné dodržiavať Božie prikázania a viesť zbožný kresťanský život. Zvláštnu silu a účinnosť má modlitba tých, ktorí sa rozhodli vykonávať všetky svoje skutky v jednote so zásluhami Ježiša a Márie. Anna Katarína Emmerichová mala túto víziu:

„Bolo mi ukázané aké sú naše modlitby pred Bohom. Boli zaznamenané akoby na veľkých bielych tabuliach a rozdelené do štyroch kategórií.“ (Emmerichová, 2016, s. 166)

Modlitby, ktoré sú zaznamenané zlatými písmenami, sú modlitby tých ľudí, ktorí navždy zjednotili svoje skutky so zásluhami Ježiša a toto zjednotenie častejšie obnovovali. Okrem toho žili život podľa desatora Božích prikázaní a žili podľa Ježišovho príkladu.

Modlitby zaznamenané strieborným písmom sú modlitby ľudí, ktorí nemyslia na zjednotenie so zásluhami Ježiša Krista, no predsa sú zbožní a modlia sa z úprimnosti srdca.

Modlitby napísané tmavou farbou, sú modlitby tých ľudí, ktorí sú nespokojní, nepristupujú pravidelne k sv. spovedi a nejdú na sv. prijímanie. Hoci sa denne modlia, sú pritom vlažní a dobro vykonávajú len zo zvyku.

Modlitby zapísané čiernou farbou a preškrtnuté sú modlitby ľudí, ktorí sa síce modlia svojimi ústami a zdanlivo robia dobré skutky, no v skutočnosti nerešpektujú Božie prikázania a nebojujú so svojimi zlými žiadostivosťami. Preto budú preškrtnuté aj tie dobré skutky, ktoré stáli veľa námahy, no boli robené len pre časné výhody. (Emmerichová, 2016)

Osobitnú silu má modlitba vykonávaná s otvorenou náručou – „takejto modlitbe Boh neodolá. …Živá dôvera v jednoduchosť robí všetko podstatným a zásadným.“ (Emmerichová, 2016, s. 167) Milostivé obrazy a milostivé miesta nám dal Boh aby sa stali odporom proti zlu. Skrze ne a prostredníctvom intenzívnej dôvernej modlitby Boh ľudí vypočuje a ušetrí tieto osoby od zlého lebo prijímajú milosti s dôverou. (Emmerichová, 2016)

Článok vznikol spracovaním z knihy Anny Kataríny Emmerichovej – Tajomstvá posledných časov – kapitola Modlitba:

EMMERICHOVÁ, Anna Katarína. Tajomstvá posledných časov. Zachej, 2016, 260 s. ISBN 978-80-971881-7-7.

Angelus v nedeľu Krista Kráľa: Súdení budeme z prejavenej lásky

Vatikán 23. novembra (RV)V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka z okna Apoštolského paláca pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána na Slávnosť Krista Kráľa, v nedeľu 22. novembra. V závere pápež pamätal slovami povzbudenia na všetkých živiteľov rodín, ktorí sa v tejto ťažkej dobe ocitli bez práce. Pripomenul aj 40. výročie zemetrasenia v juhotalianskej Irpinii.

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa celého univerza, ktorou sa končí liturgický rok, ten veľký oblúk, v ktorom sa nám ukazuje tajomstvo Krista – po celý liturgický rok. On je Alfa a Omega, začiatok i naplnenie dejín; a dnešná liturgia sa zameriava práve na to „omega“, čiže na konečný cieľ. Zmysel dejín chápeme, keď máme pred očami ich vrchol: cieľ je tiež koniec. A práve toto robí Matúš v Evanjeliu dnešnej nedele (25,31-46), keď podáva Ježišovu reč o poslednom súde na záver jeho pozemského života: On, ktorého idú ľudia odsúdiť, je v skutočnosti najvyšší sudca. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním sa Ježiš ukáže ako Pán dejín, Kráľ univerza, Sudca všetkých. Ale paradoxom kresťanstva je, že Sudca nevystupuje v šate kráľa vzbudzujúceho strach, ale je pastierom plným miernosti a milosrdenstva.

Ježiš si naozaj v dnešnom podobenstve o poslednom súde poslúžil obrazom pastiera. Preberá obrazy od proroka Ezechiela, ktorý hovoril o Božom zásahu v prospech ľudu, proti zlým pastierom Izraela (porov. 34,1-10). Tí boli krutí, vykorisťovali, bolo im prednejšie pásť samých seba než stádo; preto sám Boh dáva prísľub, že sa osobne postará o svoje stádo, ochrániac ho pred nespravodlivosťami a svojvôľou. Tento prísľub Boha svojmu ľudu sa plne uskutočnil v Ježišovi Kristovi, Pastierovi: práve on je Dobrý Pastier. Aj on sám hovorí o sebe: „Ja som dobrý pastier“ (Jn 10, 11.14).

V dnešnom evanjeliovom čítaní sa Ježiš stotožňuje nielen s kráľom-pastierom, ale aj so stratenými ovcami. Mohli by sme hovoriť o „dvojitej identite“: kráľ-pastier, Ježiš, sa stotožňuje aj s ovečkami, teda s tými najmenšími a najnúdznejšími bratmi a sestrami. Tým ukazuje na kritérium súdu: ten sa bude konať na základe konkrétnej lásky, prejavenej alebo odopretej týmto ľuďom, lebo on sám, sudca, je prítomný v každom jednom z nich.

On je sudca, on je Bohočlovek, ale on je aj ten chudobný, on je skrytý, prítomný v osobe chudobných, ktorých práve tam spomína. Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili (alebo neurobili) jednému z týchto najmenších, mne ste to urobili (alebo neurobili)“ (porov. v. 40.45). Budeme súdení z lásky. Súd bude ohľadom lásky. Nie pocitu lásky, nie: budeme súdení zo skutkov, z toho spolucítenia, ktoré sa pretavuje do blízkosti a starostlivej pomoci.

Som nablízku Ježišovi prítomnému v osobe chorých, chudobných, trpiacich, uväznených, tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti? Som nablízku Ježišovi, ktorý je tam prítomný? Toto je otázka na dnes.
Pán teda na konci sveta pretriedi svoje stádo, a urobí tak nielen zo strany pastiera, ale aj zo strany ovečiek, s ktorými sa stotožnil. A bude sa nás pýtať: „Bol si trochu pastierom ako ja?“ „Bol si mojím pastierom, keď som bol prítomný v týchto ľuďoch, ktorí boli v núdzi, alebo si bol ľahostajný?“ Bratia a sestry, chráňme sa logiky ľahostajnosti, toho, čo nám zaraz príde na myseľ: odvrátiť pohľad bokom, keď vidíme problém. Pripomeňme si podobenstvo o dobrom Samaritánovi. Ten úbohý človek, doráňaný zbojníkmi, hodený polomŕtvy na zem, tam bol sám. Prechádzal tade kňaz, zbadal ho, no šiel ďalej, odvrátiac pohľad. Prechádzal tadiaľ levita, zbadal ho a odvrátil pohľad.

Ja, voči mojim bratom a sestrám v núdzi, som ľahostajný ako tento kňaz, ako tento levita, a odvraciam pohľad bokom? Budem súdený podľa tohto: podľa toho, ako som sa priblížil, ako som hľadel na Ježiša prítomného v núdznych. Toto je tá logika, a nehovorím to ja, hovorí to Ježiš: „Čokoľvek ste urobili tomu, tomu a tomu, mne ste to urobili. A čokoľvek ste neurobili tomu, tomu a tomu, mne ste to neurobili, lebo som tam bol ja.“ Kiež nás Ježiš naučí tejto logike, tejto logike blízkosti, priblíženiu sa k nemu s láskou v osobe trpiacich.
Prosme Pannu Máriu, aby nás naučila kraľovať v službe. Panna Mária vzatá do neba prijala od svojho Syna kráľovskú korunu, lebo ho verne nasledovala – je prvá učeníčka – na ceste Lásky. Naučme sa od nej vstúpiť už odteraz do Božieho kráľovstva cez dvere pokornej a veľkorysej služby. A vráťme sa domov len s touto vetou: „To som tam bol ja, ďakujem!“ alebo: „Ty si si na mňa nespomenul“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Prevzaté z: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201123022